Úprimne o hazarde

Autor: Peter Liba | 11.2.2020 o 12:00 | (upravené 11.2.2020 o 12:05) Karma článku: 2,56 | Prečítané:  878x

“Hazard je len neškodnou zábavou”– hádam najčastejší argument ľudí, ktorí prepadli tejto nebezpečnej vášni a neuvedomujú si vážnosť svojej situácie. 

       Hazard rozhodne nie je len nezáväzným výstrelkom, v prvom rade je o dôležitom rozhodnutí, ktoré sa môže časom stať až životným. Je o voľbe človeka, ktorý si pravdepodobne neuvedomuje dôsledky svojho konania. Nejde len o neho samého, dôsledky rozhodnutia sa ukážu aj v prípade jeho rodiny, jeho blízkych či spoločnosti ako takej. S hazardom sú nevyhnutne spojené jednoznačné riziká a účinky, ktoré môžu z každodenného života vyradiť inak úplne normálneho a dobrého človeka. Strata zamestnania, strata rodiny, strata budúcnosti či nezastaviteľný kruh zúfalstva a smútku, z ktorého sa častokrát po čase už nedá vystúpiť bez pomoci iných. Hazard sa mnohokrát stáva vykúpením z frustrácie každodenného života jednotlivcov, ktorí už iné východisko nevidia. Nie je však riešením, je pascou na nešťastné osudy, poľovačkou na zranených za účelom egoistického finančného zisku herní, kasín a predovšetkým ich majiteľov. Regulácia je nevyhnutná, hazard nemôže byť ďalej propagovaný ako vítaný útek od reality, kde človek v núdzi zabudne na problémy svojho života. Opak je pravdou, ak človeka obopnú chápadlá tejto závislosti, problémy a frustrácia s nimi spojená sa niekoľkonásobne zvýšia. Hazard nie je riešením problémov, ani finančných, ani akýchkoľvek iných – je len ich prehlbovaním, ktoré vedie k ďalšej nespokojnosti v živote. Pre obyčajného človeka neprináša v dlhodobom horizonte žiadne výsledky, práve naopak, živí sa na jeho nešťastí a podporuje ho v ceste k finálnej rezignácii. Krátkodobé ukojenie potrieb a nádejí sa mení v nevyspytateľný strach z ďalšieho pokračovania vlastnej budúcnosti. Strach z reakcie blízkych, strach zo spoločenskej odozvy, strach z neprívetivej finančnej situácie, v ktorej sa človek môže ocitnúť. Viac možností hazardu automaticky prináša viac hrozieb – viac príležitostí sa stať závislým. Podobne ako iné závislosti, aj hazard je deštruktívnym živlom. Regulácia hazardu je žiadaná, bremeno zodpovednosti je aj na nás, na členoch spoločnosti, obyvateľoch našich miest – limitácia hazardu znamená predovšetkým limitáciu možností ohrozenia ľudí, ktorí by neboli schopní sa tejto zlomyseľnej neresti ubrániť sami. Je našou morálnou povinnosťou pomôcť tým, ktorí si pomôcť sami nedokážu. 

 

       Kľúčovú rolu tak hrá predovšetkým otázka morálky a zodpovednosti. Za svoje rozhodnutia, za svoj život a za životy iných vo svojom okolí. Či už ide o nás, ľudí, ktorí môžu pomôcť, alebo o tých, ktorých hazard láka, alebo už bohužiaľ zlákal, na nebezpečnú cestu osudom. Hazard primárne súvisí s vidinou finančného zárobku – či už na strane znevýhodnených hazardujúcich alebo na strane ich vykorisťovateľov. Honba za ľahko získanými peniazmi sa nikdy nevypláca – prináša svoje riziká, nebezpečenstvá. Závislí sa častokrát spoliehajú na šťastie či osud miesto toho, aby úspešne riešili situáciu v ktorej sa nachádzajú. Miesto toho dúfajú v náhodu, ktorá ich dostane opäť na nohy. Čo sa vo väčšine prípadov samozrejme nestane. Častokrát sme svedkami toho, že hazard je klamlivou hrou útočiacou na lživé nádeje človeka v zlej situácii, túžiaceho po naplnení vízie ľahkého zisku bez potrebného úsilia. Ba čo viac, už tak mizivé šance sú veľakrát upravené tak, aby ešte viac znevýhodnili svoju obeť. Predsa len, v hazarde ide hlavne o zárobok pre sprostredkovateľov, logicky je teda systém nastavený tak, aby využil hráčov k zárobku hazardných spoločností.

 

       Závislosť štátu, samospráv a miest na financiách z hazardu by nemala obstáť ako solídny argument voči nešťastiu človeka a jeho okolia. Celou myšlienkou sa vinie prítomnosť chamtivosti či túžby po ľahkej pláci. Jej, až ideálny, vzťah s hazardom ako takým je hádam očividný pre každého človeka, ktorému záleží na dobre iných. O vzťahu človeka k práci nás učí aj Biblia:“Kto obrába svoju zem, má chleba dosýta, kto sa však zháňa za daromnicami, nasýti sa chudoby.”(Príslovia 28:19) Hazard je jednoznačne poháňaný chamtivosťou človeka, jeho lenivosťou, ale najmä sebectvom, kedy si neuvedomuje dosah svojho konania. Základom života predsa nie je vidina materiálnych statkov, ale naopak, nezištnosť človeka dokazovaná jeho konaním a prácou. Hazard je stratou nielen peňazí, ale aj času, ktorý by sa dal využiť na skutočné riešenie problémov. Čas, ktorý by bol plodnejší, ak by bol obetovaný k zdokonaleniu seba a svojho okolia. Hazard je predovšetkým závislosťou – a v tejto podobe, ak veríte Božiemu slovu, je jednoznačne aj hriechom. Potreba či nutkanie hrať, hazardovať s nielen vlastným osudom, ale aj s osudom svojej rodiny, si nikdy nenájde šťastného konca, nikdy jej nebude učinené zadosť. Nie bez pomoci, nie bez limitov, nie bez ochrany zo strany spoločnosti či jednotlivcov. Aj preto sa znova raz vraciam k našej zodpovednosti, či až morálnej povinnosti, pomôcť ľuďom, ktorí pomoc potrebujú. Naopak, žiaľ súčasný systém je nastavený tak, že sa snaží finančne ťažiť zo závislých, namiesto toho, aby sa im snažil reálne pomôcť. 

 

       Obmedzenie hazardu je komplexná téma, na ktorú je nutné nahliadať s opatrnosťou. Je nesmierne dôležité pozerať sa na celú problematiku ako na jednotný celok pozostávajúci z mnohých komponentov. Práve preto Vám predstavím pár argumentov, ktoré sú často skloňované pri otázke zákazu hazardu a následne zahrniem protiargumenty, ktoré poslúžia na doplnenie kontextu. Jedným z najhlavnejších argumentov podporujúcich hazard je potenciálny finančný prínos vyplývajúci zo zdanenia takejto formy biznisu. Čísla, ktoré pozorujeme pri priamom zdanení podobných aktivít putujúce do mestskej pokladnice, sú častokrát finálne a merateľné. Znamená to, že vieme presne vymedziť, koľko a za aké obdobie získala daná obec peňazí prostredníctvom zdanenia hazardu. Poviete si, veď to je logické, nechajme voľnosť týmto podnikom a pasívne prijímajme zisky, ktoré nám pre mesto generujú. Môžeme ich ďalej využiť na zveľaďovanie, čím zabezpečíme budúcu prosperitu a všetci budú nakoniec spokojní. Na to, aby však platila táto premisa, by sme museli zabudnúť na externé náklady a vôbec spôsob akým kasína a herne fungujú. Vysvetlím Vám prečo.

 

       Zárukou ich prežitia je finančný zisk, ten vygenerujú až v momente, keď pokryjú všetky svoje náklady. Ako každý úspešný podnikateľský model, preto musia znížiť hladinu rizika na čo najmenšiu možnú mieru. Čo to v praxi znamená? Znamená to, že herne a kasína majú systém hier a automatov nastavený tak, aby s každou vyplatenou výhrou dokázali pohodlne pokrývať spomenuté náklady, ďalej vygenerovať požadujúci zisk a až potom vyplatiť nepomerne menšiu potenciálnu výhru. Navyše takáto výhra pre nich musí byť znesiteľná a pokiaľ je to možné, čo najzriedkavejšia. Jednoducho povedané, kasína a herne, hry a automaty, a celkovo systém hazardu je nastavený proti vám. Nechce vám dožičiť, jeho úlohou je vygenerovať zisk a sporadicky vypustiť istú časť svojho kapitálu za vidinou ľahkej a výhodnej výhry. Pokiaľ sa nad tým zamyslíte, tak zistíte, že nie je možné navštevovať podobné podniky pravidelne a zároveň zostať v pluse. A samozrejme, pokiaľ sa Vám aj podarí občas niečo vyhrať, spomeňte si na tú kopu peňazí, ktorú ste museli kasínu či herni v prvom rade odovzdať aby Vám následne „vypustila“ istú časť z týchto peňazí prezentovanú ako výhru. V skutočnosti však v tejto rovnici nemožno badať žiadne znamienko rovnosti, nedajbože zisku. Pointou hazardu je generovať finančný kapitál, nie sprostredkovaťneškodnú zábavua už vôbec nie ponúkať príležitosť pre ľudí vo finančných problémoch. 

 

       Nehovoriac o nákladoch spojených s liečením závislých ľudí a opravou naštrbeného systému, ktorý priamo cieli na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a vykorisťuje ich. Ďalej tu máme aj spojitosť zvýšeného pouličného zločinu s rozvojom hazardu, či napríklad priame podnecovanie riskantného správania, ktoré sa mnohokrát môže preniesť do iných sfér ekonómie a môže spôsobovať väčšiu pravdepodobnosť straty finančného kapitálu aj iných životných situáciách. Práve pre komplexnú povahu systému nemožno tieto náklady vyčísliť tak jednoducho a konkrétne, ako zdanené zisky z hazardu a preto nemožno hovoriť v prípade jeho úplného zákazu o priamej strate investícií. A to len v prípade, ak sa začneme pozerať len na čísla a budeme sa tváriť, že žiaden morálny problém pri hazarde nevidíme. 

 

       Ďalším zo série prohazardistických argumentov je dôraz na voľnosť. Rovnako ako sa dospelý a slobodný človek môže rozhodnúť minúť svoje peniaze na kino či alkohol, môže pokojne a s čistým svedomím napochodovať do kasína a vyhodiť tam ľubovoľnú čiastku svojho majetku za vidinou zábavy a ľahkého zisku. Predstavte si, že by ale kino fungovalo na podobnom princípe ako hazard. Za svoj zaplatený lístok by ste disponovali pravdepodobnosťou 1 zo 100, že film, na ktorý sa tešíte bude naozaj v tú dobu premietaný. Kiná či alkohol však takto nefungujú, ich prevádzkovatelia či výrobcovia majú povinnosť pravdivo informovať zákazníkov o obsahu svojho produktu. V prípade kasín a herní tomu tak však nie je, tie za vidinou výhry lákajú na zdanlivo ľahko dostupné peniaze, no v skutočnosti pod ligotavým pozlátkom skrývajú zavádzajúce a nepravdivé informácie. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by týmto podnikom klesli tržby, ak by mali napr. pri hrách s merateľnou pravdepodobnosťou výhry, povinnosť zverejňovať pravdepodobnosť výhry. Ku príkladu pravdepodobnosť, že vyhráte v hre Euromilióny je1:116 531 800. K porovnaniu pravdepodobnosť, že počas vášho života vás trafí blesk je 1:3000.

 

       Na riešenie hazardu je potrebné nazerať v 3 rovinách: prevencia, pomoc závislým a systémové obmedzenia hazardu. Najčastejšou výhovorkou politikov, keď s nimi riešime hazard, je argument, že hazard sa rieši najmä prevenciou. Prevencia sa spravidla robí pri mladých ľuďoch.  Štatistické údaje nám ukazujú, že problémovou skupinou pri hazarde sú ľudia od 18-25 rokov. Je teda správne, že prevencia by sa mala primárne riešiť zameraná na mladých ľudí. Problém je však fakt, že v súčasnosti je táto forma nedostatočne účinná a čoraz viac mladých ľudí má problém s gamblingom. Je potrebné vytvoriť systematické riešenie, na ktorom bude spolupracovať ministerstvo školstva, ministerstvo sociálnych vecí a rodiny spolu s organizáciami pracujúcimi s hazardom. Riešenie, ktoré nebude len náplasťou na ranu, ale reálnou dlhodobou spoluprácou, keďže problém hazardu sa formuje spolu so spoločnosťou a je potrebné robiť pravidelné revízie jeho riešení. Ku príkladu ešte pomerne nedávno bola drvivá väčšina hazardu situovaná v podnikoch, no v súčasnosti sa masívne presúva do internetového priestoru. To nám prináša nové výzvy a problémy, ktorým sa budeme musieť naučiť čeliť.  Pri pozeraní na hazard je však evidentné, že ide o závislosť a to nám dáva príležitosť vytvoriť konečne funkčný systém na prevenciu závislostí, nielen od hazardu. Prevencia je finančne najmenej náročnou no zároveň najefektívnejším prostriedkom v boji proti hazardu. Základom pri mladých je, aby po dovŕšení 18. roku života boli schopní robiť rozumné a informované rozhodnutia, a to nielen čo sa hazardu týka. To je však komplexnejšia téma ku kvalite školstva a práce s mládežou na Slovensku. Prevencia pred chorobou je dobrá, ak je jedinec zdravý. V prípade choroby je potrebné pristúpiť k liečbe. 

        

       Štát by mal vedieť identifikovať jedincov a skupiny ľudí s predispozíciou k hazardu, kde by mala byť práca intenzívnejšia. Spravidla ide o mladých ľudí, či ľudí zo znevýhodneného prostredia. Je smutné, že bežný občan nemá dostatok príležitostí k normálnemu zárobku a častokrát sa musí uchýliť k hľadaniu financií inde, no vo väčšine prípadov, končiac vo väčších finančných problémoch. Pri týchto ľuďoch je situácia iná ako pri mladých ľuďoch, ktorí začnú s gamblingom skôr zo zábavy. Tieto skupiny ľudí sa snažia vyriešiť svoju zlú finančnú situáciu najhorším možným spôsobom. Štát sa bude musieť naučiť systematicky pracovať s týmito ľuďmi a ich rodinami, bude sa musieť ich naučiť začleniť naspäť do spoločnosti. Ku každej rizikovej skupine je teda potrebné pristupovať rôznymi spôsobmi, každá má svoje špecifiká, podľa ktorých musíme svoju prácu nastaviť. Je to nie len možné, ale aj nevyhnutné, ak nechceme riešiť problém lenna oko. Štát by mal taktiež intenzívnejšie spolupracovať s rodinnými príslušníkmi závislých, keďže oni sú taktiež obeťami závislosti na hazarde. 

    

       Je na širšiu diskusiu o tom či by bolo potrebné, a vôbec možné, aby sa hazard zakázal celkovo. Mal by sa však v zdravej miere regulovať. Som presvedčený, že k ozdrave spoločnosti nepríde len rôznymi príkazmi a zákazmi, ale reálnou prácou s postihnutými jedincami. Pri regulácii hazardu preto štát a zákon musím mať v prvom rade na zreteli pomoc závislým jedincom, ich rodinám, no musí aj chrániť slabších jedincov, ktorí v súčasnosti nemajú kapacity s hazardom bojovať sami.  My sme preto navrhli v našom meste odstrániť hazard vo vzdialenosti 200m od najbližších škôl, školských zariadení, zariadenia sociálnych služieb pre deti a mládež, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí či ubytovne mládeže. Nejde teda o príliš invazívne nariadenia, z ktorých by náš celý systém skolaboval, ale skôr to vnímame ako ďalší krok k porazeniu závislosti na hazarde. Do budúcna by bolo žiaduce obmedziť hazard čo najviac, predovšetkým v najchudobnejších a najrizikovejších regiónoch Slovenska. Určite by pomohlo, ak by podniky obsahujúce hazardné hry mali povinnosť distribuovať pri vstupe letáky či kontakty na organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom so závislosťami na hazarde, alebo mali zákaz ponúkať alkohol zadarmo, čo je bežnou praktikou ako dostať zo závislých financie.

 

       Hazard je potrebné zastaviť osvetou, reguláciou a prácou so závislými. Hazard nie je nezáväznou zábavkou. Pre mnohých dotknutých predstavuje životný problém – závislosť. Odporuje Božiemu účeniu, žije na úkor nešťastia slabých, ktorým v zotročení pomáha chamtivosť herní a kasín. Je dokonalým príkladom ľudskej chamtivosti a sebeckých rozhodnutí. Je deštruktívnym, nielen pre jednotlivca, ale aj jeho rodinu, blízkych a spoločnosť. Nie je východiskom, ale naopak prináša mnohé problémy. Trhá rodiny, vedie k samovraždám, zneužívaniu návykových látok, bankrotu či zločinom. Ak vieme hazard obmedziť, obmedzme ho a zastavme systém, ktorý zneužíva slabých a závislých. Ak ho vieme obmedziť, je našou zodpovednosťou, aby sme tak učinili. 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kováčik je stále špeciálny prokurátor a má previerku

Funkcie sa vzdal listom až k 31. januáru

Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak nie sme vo vojne

Čo robíme, keď sa vyloďujeme, zhadzujeme atómky a národne povstávame proti hnusobe?


Už ste čítali?